Roky sa na vás v práci spoliehajú. Keď však máte povedať, čo viete ponúknuť inde, zrazu zo seba dostanete len názov pozície a zoznam povinností.
Riešite problémy, zaúčate kolegov, držíte veci pokope. A potom si sadnete k životopisu a napíšete „komunikácia so zákazníkmi, administratíva, tímová práca“. Akoby sa všetko, čo máte za sebou, scvrklo na tri frázy, ktoré môže napísať ktokoľvek.
Možno nepotrebujete lepší životopis. Potrebujete najprv rozpoznať, čo z vašich skúseností má hodnotu aj mimo firmy, v ktorej vás už všetci poznajú. Nová šablóna to za vás neurobí.
Životopis nie je začiatok
Rozumiem tomu. Upraviť životopis je konkrétna úloha. Otvoríte dokument, doplníte poslednú pozíciu, vymeníte fotku a máte pocit, že ste sa pohli. Možno aj áno. Lenže nový dizajn ešte nevyrieši otázku, kam sa vlastne chcete pohnúť a prečo by o vás mal niekto stáť.
Nemyslím tým, že životopis nie je dôležitý. Je. Sama s ním klientom pomáham. Ale má predstaviť vašu hodnotu, nie ju za vás vymyslieť. Ak sa viete opísať iba názvom pozície a zoznamom povinností, ani najkrajšia šablóna z toho neurobí presvedčivú odpoveď na otázku: Čo viete priniesť?
A nejde iba o hľadanie novej práce. Poznať svoju hodnotu potrebujete aj vtedy, keď chcete zostať. Len už nie za rovnakých podmienok.
„Veď ja som len robila svoju robotu.“
Predstavte si človeka, ktorý roky rieši reklamácie, upokojuje nahnevaných zákazníkov, zaúča nových kolegov a vie, komu zavolať, keď sa niečo zasekne. Do životopisu napíše: komunikácia so zákazníkmi, administratíva, vybavovanie reklamácií.
Nie je to lož. Len sa z toho takmer nič nedozvieme.
Dokáže vyriešiť problém skôr, než firma stratí zákazníka? Vie novému kolegovi vysvetliť prácu tak, že sa rýchlejšie osamostatní? Všimne si opakovanú chybu a nájde spôsob, ako ju prestať vyrábať? To už je niečo iné než „administratíva“.
Nemusíte zo seba robiť riaditeľa zemegule. Potrebujete si všimnúť, čo naozaj robíte, čo tým riešite a aký to má výsledok. Nie všetko sa dá vyjadriť v eurách alebo percentách. Ale medzi „som spoľahlivá“ a konkrétnym príkladom, na čo sa na vás ľudia môžu spoľahnúť, je veľký rozdiel.
To, že niečo robíte dlho a ide vám to prirodzene, ešte neznamená, že to vie každý. Len ste si na to možno tak zvykli, že to už ani nepovažujete za niečo hodné zmienky.
Máte čo ponúknuť. Ale komu — a za čo?
Tu sa končí pekné rozprávanie o tom, že každý máme hodnotu. Samozrejme, máme. Ľudskú hodnotu vám neurčuje výplatná páska. Lenže na pracovnom trhu potrebujeme byť konkrétnejší.
Komu sa vaše skúsenosti hodia? Aký problém nimi viete vyriešiť? Kde ich využijete lepšie než dnes? A čo vám za ne vedia ponúknuť?
Nie každá firma potrebuje to isté. Niekde ocenia, že udržíte poriadok a spoľahlivú prevádzku. Inde potrebujú človeka, ktorý zvládne zmenu, vybuduje tím alebo napraví vzťahy so zákazníkmi. Preto nestačí povedať si: mám pätnásť rokov praxe, zaslúžim si viac. Potrebujete vedieť, čo je v tých pätnástich rokoch — a kde to má využitie.
Poznať svoju hodnotu nie je presviedčať sa pred zrkadlom, akí ste úžasní. Je to vedieť, o čo sa môžete oprieť. Aj čo si ešte potrebujete doplniť alebo overiť.
Nemusíte zahodiť pätnásť rokov práce
Viem, že takto už nechcem fungovať. Ale čo môžem urobiť bez toho, aby som zahodila pätnásť rokov práce?
Toto je podstatne zaujímavejšia otázka než to, akú farbu má mať váš životopis. Pretože medzi „vydržím to“ a „všetko zahodím“ existuje viac možností.
Možno nechcete inú profesiu. Chcete inú firmu. Možno nechcete odísť, ale chcete vyššiu pozíciu alebo lepšie podmienky. Možno ste dobrí v niečom, čo dnes robíte iba okrajovo, a práve tomu sa chcete venovať viac. A možno chcete naozaj iný smer.
Bez toho, aby ste si prešli svoje skúsenosti, ľahko skončíte pri tom, čo už poznáte. Otvoríte pracovný portál, zadáte názov svojej súčasnej pozície a hľadáte to isté v inom logu. Niekedy je to správna cesta. Len by bola škoda vybrať si ju iba preto, že ostatné nevidíte.
Práca má slúžiť životu. Nie život práci.
Ani poznanie vlastnej hodnoty nie je konečná stanica. Dôležité je, čo vďaka nej chcete dostať do svojho života.
Viac peňazí? Pracovný čas, po ktorom vám zostane aj kus dňa? Menej cestovania? Väčšiu samostatnosť? Prácu, pri ktorej nemusíte každú nedeľu večer premýšľať, ako prežijete pondelok?
Nestačí vedieť, čo všetko zvládnete. Potrebujete si povedať aj to, čo už zvládať nechcete. Byť v niečom dobrý vás nezaväzuje robiť to do dôchodku.
Lepší životopis môže prísť potom. Najprv potrebujete vedieť, čo doň patrí — a k akému životu vám má pomôcť.
Tento krok sa jednoducho nedá preskočiť.