Rok 2018 je na konci a s príchodom Nového roka nastal čas na premýšľanie o cieľoch, ktoré sme dosiahli v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch – rovnako tak by sme mali popremýšľať aj o svojich zlyhaniach a nedosiahnutých cieľoch, ktoré sme si stanovili pre rok 2018. Pretože tak ako sú dôležité v našich životoch úspechy, sú dôležité aj zlyhania. Zamyslením sa nad zlyhaniami dostaneme veľmi cennú lekciu, ktorá nás naučí vytvoriť si život, ktorý chceme žiť v budúcnosti. Najprv si ich musíme priznať, potom sa nad nimi zamyslieť a následne získať nové povedomie a múdrosť ako s týmito informáciami ďalej pracovať.
Tu je 5 tipov na prekonanie zlyhania a dosiahnutie cieľov zmeškaných v roku 2018.
1. Zamyslite sa nad nedosiahnutými cieľmi, či to boli skutočne vaše ciele.
Zosumarizujte si všetky ciele, ktoré ste v roku 2018 nedosiahli. Aké presne to boli ciele? Čo vám zabránilo pri ich splnení? Sú to ciele, o ktorých si myslíte, že by ste si ich mali dať a splniť ich? Mám na mysli ciele ako: schudnem, prestanem fajčiť, zabehnem maratón, budem viac času tráviť s rodičmi, budem menej pracovať a pod. – doplňte si tie svoje „MALA BY SOM…..“ciele 🙂 Hovoríte si, že by ste mali niečo pre tieto ciele robiť, ale hlboko vo svojom vnútri, nie ste o nich naozaj presvedčené. To sú často ciele, ktoré sa stále objavujú na vašom zozname cieľov rok po roku a nikdy sa vám nepodarí ich splniť.
Odpovedzte si na otázku: Sú to naozaj moje skutočné ciele, z ktorých dosiahnutia budem mať radosť? Sú to ciele, ktoré sú v tejto etape života mojou prioritou a spravia môj život radostným, posunú ma ďalej a dostanem sa do želaného stavu, po ktorom túžim?
Preformulujte svoje nesplnené ciele z roku 2018 na ciele, ktoré vás povznesú, na také, ktoré vás budú ráno dvíhať z postele. Sledujte svoju radosť a nadšenie pri ich formulovaní pre rok 2019. Napríklad: naučiť sa nový cudzí jazyk, naučiť sa potápať, získať licenciu pre vlastnú realitnú kanceláriu, dostať sa do stredného manažmentu firmy, či založiť si vlastné podnikanie alebo napísať knihu. Nech je to čokoľvek, čo vás naplní radosťou s cieľom venovať sa tomu, čo vás naozaj zaujíma a čo naozaj chcete.
2. Prijmite 100% zodpovednosť za svoje ciele.
Ďalšou bežnou vecou, ktorá nás dokáže odkloniť od nášho zámeru je, nerobiť veci na 100%. Pokiaľ sa pre niečo rozhodnete, dajte si záväzok naplniť ho na 100%.
Väčšina z nás sa na začiatku roka nadchne pre niekoľko výziev. Povieme si: “ toto chcem dosiahnuť, toto chcem mať, týmto chcem byť…..“ Ako plynie náš každodenný život, prichádzajú nové požiadavky a vznikajú nové priority. Môže sa stať, že v určitom okamihu stratíme pozornosť a odídeme od svojho zámeru. Neskôr, keď si na svoj zámer spomenieme, je potrebné nakopnúť sa a opäť nastavovať sily a svoju pozornosť na pôvodný cieľ, ktorý sme si dali. Môže sa nám to podariť alebo ani nie a cieľ ide „do stratena“. V takomto prípade pomôže vytvoriť lepší plánovací systém, ktorý vám umožní zostať v zámere, bez ohľadu na to, čo sa deje vo vašom živote. Áno, toto je veľmi cenná lekcia, ktorú sa učíme všetci. Povzbudzujem vás k tomu, aby ste si zaviedli denný, týždenný, či mesačný plánovací systém, v ktorom môžu byť naplánované medzery vašej koncentrácie, ale stále sledujete svoj zámer a bez zakolísania dokážete udržať krok s vašim cieľom.
3. Zapojte všetky zdroje, ktoré máte k dispozícii.
Stane sa to stále (hovoríte si), najmä keď sa pokúšate robiť niečo, čo ste predtým nikdy nerobili! Pokiaľ sa púšťate do novej výzvy, nového koníčka, novej udalosti, svojho nového zamestnania, novej vedomosti, či zručnosti – nemáte jasnú predstavu. Netušíte, čo všetko táto nová skúsenosť bude vyžadovať, a preto hrubo podceňujete, ako dlho bude trvať. Dáte si záväzok, že týždenne novej aktivite budete venovať napríklad 10 hodín času, ale požiadavky vašej rodiny, či zamestnávateľa alebo komunity vám dovolí, venovať novej aktivite iba 2 hodiny týždenne. Je zrejmé, že vám to bude trvať dlhšie. Vtedy je potrebné, buď upraviť časový rámec alebo zapojiť ďalšie zdroje.
Zdroje, ktoré máte k dispozícii sú čas, peniaze, ľudia, nápady a technológie. Ak máte na dosiahnutie svojho cieľa menej času, zapojíte ďalšie zdroje a hľadajte ďalších partnerov, zamestnancov, konzultantov alebo technologické nástroje, ktoré vám vynahradia váš stratený čas a pomôžu dosiahnuť svoj zámer.
4. Nastavte si lepší systém správy času.
Lekcie s hospodárením s časom sú tie najcennejšie – sú moje obľúbené 🙂 Pracovala som s nimi v predchádzajúcich zamestnaniach u kolegov v mojich tímoch a pracujem s nimi aj u mojich klientov. Preto hospodárenie s časom je to, na čo vás nabádam.
Výdatne používajte on-line alebo off-line kalendár, aby ste si naozaj jasne uvedomili, koľko času máte k dispozícii. A hľadať príležitosti na uvoľnenie väčšieho času tým, že vyradíte aktivity, ktoré vás zbytočne odkláňajú lebo na ne v kalendári nebude priestor.
Uistite sa, že nespotrebúvate zbytočne veľa času vysedávaním na kávičkách, „browsovaním“ na sociálnych sieťach, či odpisovaním na maily. Vážte si svoj čas a hospodárte s ním ako len najlepšie viete a môžete a nevyhovárajte sa!
5. Odožeňte svoje strachy a netrápte sa.
Nikto nechce zažívať sklamania a každý chce byť úspešný. Kto tvrdí niečo iné, klame.
Nové výzvy a ciele si často spájame so strachmi z neznámeho, pochybujeme o sebe a bojíme sa neznámeho. Strach zo zlyhaní a negatívne obmedzujúce presvedčenia z minulosti, ktoré sme zažili nie sú dobrí radcovia. Úprimne sa pozrite na svoje obavy a pamätajte na to, že nie je potrebné sa ich báť a očakávať ich, ale brať ich ako poklad cenných lekcií. Mali ste sa niečo naučiť a už sa tak stalo lebo je to minulosť. Aký veľký dosiahnete úspech v budúcnosti, záleží len na vašom nastavení pre nasledujúci rok. Uistite sa, že ste pripravení prekonávať prekážky a uzavrite so sebou dohodu, že rok 2019 bude fenomenálnym rokom a vy budete hlavnou postavou vášho života.
Zaujímavosť na záver: Poznáte pravidlo 18-40-60?
V osemnástom roku života nám veľmi záleží na tom, čo si o nás okolie myslí. Koľko máme priateľov na sociálnych sieťach, ako dobre vyzeráme na fotkách, ktoré zverejňujeme a kto si o nás čo myslí. V štyridsiatom roku života nám je to jedno, kto si o nás čo myslí lebo už vieme, čo chceme, a preto žijeme tak ako sa nám páči. No a v šesťdesiatom roku života je to vraj tak, že si uvedomíme, že sme sa zbytočne tie roky v minulosti trápili, čo si kto o nás myslí – lebo zistíme, že si o nás nikto nič nemyslel a trápili sme sa zbytočne. Každý rieši sám seba a v konečnom dôsledku sú mu ostatní ukradnutí 🙂
